Aktuality
Divná sezóna v divnom roku
Rok 2020 sa do histórie zapíše ako jeden z najpodivnejších, minimálne za posledných niekoľko desaťročí. Kríza vyvolaná celosvetovou pandémiou sa podpísala aj na podobe slovenskej dostihovej sezóny. V prvých mesiacoch minulého roka prebiehali prípravy podľa zažitého plánu, marcové a najmä aprílové „umrtvenie“ však vnieslo do plánov hotový hurikán. Ruka v ruke s krátením rozpočtu organizujúceho Závodiska sa aj po uvoľnení opatrení koncom jari stále nevedelo, či sezóna vôbec začne. Napokon sa vďaka podpore z rezortu a tiež mimoriadnemu úsiliu slovenských majiteľov a trénerov dostihy 21. júna rozbehli. Vo „vykostenej“ sezóne sa však program musel prispôsobiť neštandardným podmienkam a posledným podujatím roka 2020 bol nakoniec derby-míting 3. októbra.
Neistotu vystriedala radosť zo zachránenej sezóny
Začiatok roka 2020 nenasvedčoval žiadnej kríze. Počas zimnej prestávky sa zástupcovia organizujúceho Závodiska niekoľkokrát stretli so zástupcami trénerov, aby doladili podobu nadchádzajúcej sezóny a propozície jednotlivých dostihov. Začiatkom marca, keď už bol koronavírus prakticky v celej Európe, boli vypísané termíny spolu s detailnými propozíciami, oficiálny vestník však už vyšiel s poznámkou, že príde k zmene a vývoj v nasledujúcich týždňoch z tohto dokumentu naozaj spravil „trhací kalendár“. Po praktickom uzatvorení verejného života od polovice marca boli všetky aprílové aj májové mítingy zrušené. V týždňoch neistoty sa od zainteresovaných dostávali na verejnosť čoraz znepokojujúcejšie informácie o tom, že Závodisko nemá dosť peňazí na to, aby spustilo sezónu aspoň v obmedzenom režime, a to napriek tomu, že pozitívny vývoj pandémie v jarných mesiacoch umožnil spustiť dostihy aj v okolitých krajinách.
Koncom mája prebehla na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka schôdzka medzi zástupcami rezortu, Závodiska a profesijného združenia majiteľov stajní – Slovenského zväzu chovateľov a majiteľov anglického plnokrvníka, aby sa dohodli na koncepcii a organizačnom zabezpečení sezóny. Závodisku pomohla dodatočná dotácia od ministerstva a tiež pomoc majiteľov veľkých domácich stajní, aby sa oklieštená sezóna začala. Stalo sa tak 21. júna s takmer trojmesačným oneskorením oproti pôvodnému plánu. Spočiatku bolo vypísaných len niekoľko mítingov, napokon ich malo byť zorganizovaných 10. Len pripomenieme, že ide o polovicu obvyklého počtu, napokon ich však bolo kvôli zhoršeniu pandémie ešte menej. Posledným, ôsmym mítingom, bol 3. októbra vrchol sezóny v podobe Slovenského derby a niekoľkých ďalších „jednotkových“ dostihov. Aj keď v nasledujúcich októbrových týždňoch boli snahy o zorganizovanie ešte aspoň jedného mítingu s poslednou klasikou St. Leger, najprv počasie a neskôr obmedzenia verejných akcií boli proti.
Najväčšou domácou hviezdou Opasan
Neistota v slovenskom turfe však vlani priniesla aj jeden šťastný príbeh. Nebyť oneskoreného začiatku domácej sezóny by hnedák Opasan zo stajne BORMANN zamieril na klasickú cestu triedových vytrvalcov s cieľom v Slovenskom derby. Keďže v máji sa takáto možnosť črtala len v náznakoch, realizačný tím na čele s trénerom Jozefom Chodúrom vymyslel českú alternatívu. Reprezentant modro-bielo-čiernej kombinácie tak najprv zamieril do Karlových Varov, kde na dvoch kilometroch s ľahkosťou dominoval a úplne prekvapil stávkarov, ktorí ho na štart poslali s kurzom 20:1. Pred pražským derby-trialom pripomínajúcom zanieteného turfmana Otakara Frankenbergera už Opasan kurzovej ponuke viedol a papierové predpoklady splnil do bodky. Tréner Jozef Chodúr potom pohľadného hnedáka „ukryl“ a udržiaval vo forme, aby sa začiatkom septembra do Velkej Chuchle obaja vrátili a zaútočili na českú modrú stuhu. Celé predstavenie na dráhe trvalo iba o niečo viac ako dve a pol minúty, ale na jeho konci sa pod džokejom Radkom Koplíkom znova tešil realizačný tím okolo Opasana. Bolo to len druhýkrát, čo sa na Slovensku trénovaný kôň stal víťazom Českého derby (prvým bol Temirkanov v roku 1998). Ak sa však domáci fanúšikovia tešili na česko-slovenské derby-double, tréner Jozef Chodúr veľmi rýchlo podobné myšlienky zahnal s tým, že štvortýždňová pauza medzi oboma dostihmi je pre delikátneho žrebca príliš krátka. Namiesto toho ho nasmeroval do Budapešti, kde sa vďaka posunom v sezóne odohrala významná Kincsem díj až v polovici októbra. V najdôležitejších porovnávacích dostihoch maďarskej sezóny sa stretli až piati víťazi derby, ale Opasan nestratil nič zo svojej glorioly a s ľahkosťou zvíťazil. Bolo by preto naozaj veľkým prekvapením, ak by sa Koňom roka 2020 stal niekto iný. Účastníci výročnej ankety však nesklamali – hnedák získal viac ako 85 percent všetkých hlasov a dominoval aj v kategóriách Najlepší trojročný žrebec a Najlepší vytrvalec. Spolu s ním sa z premiérového titulu Tréner roka tešil aj Jozef Chodúr.
Najtesnejší súboj sa v anketách odohral medzi jazdcami. V „papierových dostihoch“ dvoch veteránov sa napokon tešil džokej Zdeno Šmida, ktorý znovu po roku zvíťazil v Slovenskom derby, vlani so zverencom Františka Holčáka zo stajne Meridian Troop Commanderom. Len o tri hlasy menej získal Jaroslav Línek, pomyselné stupne víťazov doplnil úspešný prekážkový džokej Lukáš Matuský, ktorý sa vlani zviditeľnil najmä triumfom s Hegnusom vo Velkej pardubickej.
Letom svetom si pripomeňme aj ďalších konských laureátov. Najlepším šprintérom sa v sezóne, ktorej chýbali tradičné šprintérske vrcholy, stala trojročná Datthirey zo stajne Ekols Skalica. Trojročná kobyla nie je typická šprintérka, k štvrtému miestu v Jarnej cene kobýl pridala triumf v „dvojkovom“ handicape na 1400 metrov. Aj medzi míliarmi sa presadil reprezentant skalickej stajne z tréningu Jaroslava Línka. Ryony sa najprv trikrát prebehol v Budapešti, kde získal bronz z významnej míľovej Batthyány-Hyunadi díj, na domácej dráhe potom dvakrát zvíťazil, aj v Bratislavskej míli. Ryony ovládol aj kategóriu starších žrebcov a valachov.
Medzi dvojročnými kobylami i žrebcami sa vďaka drvivej väčšine hlasov rozhodlo bez akýchkoľvek pochybností. Dámsku kategóriu ovládla víťazka Ceny zimnej kráľovnej Devoir Rien (stajňa Dr. Charvát), medzi žrebcami sa zasa presadil reprezentant bielo-červenej kombinácie stajne MPL Racing Adriano. „Štvorkový“ víťaz zo záverečného mítingu sa o post predbežného favorita jarných klasík prihlásil najmä bronzom v maďarskom zastrešujúcom teste juniorov Kétévesek kritériuma. Kobylám v klasickom veku vládla víťazka Slovenských Oaks a piata z derby Barthesa. Titul medzi staršími dámami obhájila obľúbenkyňa starohájskych tribún a aktuálne do chovu odchádzajúca belka Zoriana, okrem iného víťazka strednotratiarskej Milleniumi díj z Budapešti. Najlepším prútenkárom sa stala česká Raviella, dvojnásobná víťazka. No a na záver sme si nechali Vanduala, najlepšieho stípliara a tiež koňa slovenského chovu. Valacha odchovaného aj vlastneného stajňou Vadual totiž tréner Marián Štangel pripravil k dávno nevidenému bronzu vo Velkej pardubickej.
Turbulencie na slovenskej dostihovej scéne
Výpadky v príjmoch Závodiska, ktoré súviseli jednak z nižším objemom prostriedkov zo štátneho rozpočtu a jednak z takmer nulových príjmov zo vstupného a prenájmu areálu na nedostihové účely, sa odrazili na šetriacom režime sezóny 2020. Dotácie dostihov klesli na minimum, napríklad októbrové derby sa bežalo o 20 000 €, čo je iba o čosi viac ako tretina dotácie z roku 2019. Ostatné klasiky sa bežali o 8 000 € – suma, ktorá pred korona-krízou „svietila“ pri bežných dostihoch prvej kategórie.
Vlani sa odohrali aj personálne „šachy“ na riaditeľskej stoličke organizujúceho Závodiska. K poslednému júlovému dňu sa po viac ako dvoch rokoch vo funkcii porúčal Tomáš Zajac. Po niekoľkomesačnom dočasnom vedení poverenými zástupcami sa od januára stal staronovým riaditeľom Marián Šurda. Čerstvou novinkou je odchod dlhoročného vedúceho dostihovej prevádzky a marketingu Jána Valtýniho – neúspešného kandidáta v ostatnom výberovom procese. Na uvoľnený post nastúpil Vladimír Šak, ktorý doteraz pôsobil najmä ako rozhodca v rámci Dostihovej komisie.
Ilustračné foto: Karel Němec, canonprofi.eu
Autor: Daniel Mentel